Korupcia – ako z toho von?

12.06.2017

      V tomto príspevku sa budem venovať podrobnejšie faktorom, ktoré majú vplyv na minimalizovanie korupcie.

      Ako som už uviedol v predchádzajúcom príspevku "Korupcia a podnikateľ" korupcia je hlavne o ľudoch. A keďže každý človek je tým čím sa rozhodne byť, tak jediné čo sa dá urobiť z mojej strany voči ľudom ľudom, ktorí korupčné správanie realizujú, je pokúsiť sa objasniť im čo ich správanie spôsobuje v širšom ponímaní. Samozrejme prínos, ktorý korupcia má pre ľudí, je zjavný, či už to je finančný prospech, sociálne postavenie (vyšší spoločenský status vďaka vyššiemu postaveniu, ktoré korupcia môže priniesť) a pod. Chcel by som však poukázať i na iné dôsledky, ktoré korupcia ľudom prináša. Ak sa v spoločnosti korupcia stane bežným javov, tak sa môže stať, že človek, ktorý z nej na jednej strane profituje, sa môže ocitnúť na strane druhej a to na strane kedy je mu spôsobená škoda. Či už sa jedná o prehratý súdny proces kedy druhá strana procesu ovplyvnila vďaka korupcii sudcu, aby rozhodol v rozpore so spravodlivosťou v jej prospech, či dlhšie čakanie v nemocnici na operáciu, lebo niekto iný využil človeka zodpovedného za zostavovanie/menenie poradovníku na operácie, ktorý bol náchylný ku korupcii, podobných príkladov by sa našlo viacej. V konečnom dôsledku možno na ľudí realizujúcich korupčné konanie iba apelovať, aby si uvedomili, že spoločnosť kde je korupcia bežným javom, ku ktorému oni svojím správaním dopomáhajú, má viacej negatív ako pozitív, hlavne keď sa nato pozrú v širšom meradle a nezamerajú sa pri hodnotení daného javu iba na prvotný úžitok, ktorý im prinesie a to je osobný prospech. Zmeniť ľudí, ktorí realizujú korupčné praktiky, aby s tým prestali, by bol asi ten najdôležitejší faktor pre zníženie korupcie, z reálneho pohľadu je to však skôr utópia.

    Druhým faktorom, ktorý by pomohol zníženiu korupcie je postoj spoločnosti ku korupcii. Ak sa korupcia navonok odsudzuje, ale v skutočnosti ju väčšina spoločnosti toleruje, tak to asi nebude mať za následok zníženie korupcie, ale naopak jej rozšírenie. Tým postojom nemyslím iba vyjadrenie ľudí, že "korupcia je zlý jav", ale že sami ju nebudú vo svojom každodennom živote podporovať ako aj nebudú podporovať ľudí, ktorí korupčné správanie realizujú či už sa jedná o politikov, iné verejné osoby, podnikateľov atď.. Veľa ľudí otvorených korupcii v nej vidí na začiatku hlavne finančný profit, ale keďže človek je tvor spoločenský, veľa ľudom ide o dosiahnutie vyššieho spoločenského statusu viac ako hromadenie peňazí. Ak spoločnosť namiesto "oslavovania slovenských celebrít (v rôznych oblastiach)", ktoré boli častokrát spájané s korupčnými škandálmi, ich odsúdi (napr. ignorovaním ich snahy o politickú moc - nevolením, či ignorovanie ich produktov, vystúpení), malo by to pozitívny vplyv aj na mládež, ktorá by ich nenasledovala (ako sa častokrát prípadoch "celebrít" stáva), ale považovala ich korupčné správanie a prospech, ktorý z neho nadobudli, za negatívny jav.

      Akonáhle ľudia na Slovensku zmenia myslenie voči korupciu a prispôsobia tomu aj svoje konanie, korupcia na Slovensku sa bude znižovať, samozrejme nikdy nevymizne úplne, ale mohla by sa dostať aspoň na úroveň, na ktorej je v rozvinutejších štátoch ako sú škandinávske krajiny či Nemecko. Na Slovensku je jeden problém a to je nižšia občianska a celkovo angažovanosť ľudí, ktorý asi výstižne opisujú slová našej hymny "To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo, len slovo "dosiaľ" zameníme za slovo "stále". Ak teda pod angažovanosťou nemyslíme zanadávanie si na nejaký negatívny celospoločenský jav pred televízorom či v krčme:). My sme národ, ktorý ak ho aj postretne niečo negatívne/zlé, tak radšej aby to zmenil, ohne sa a nejako sa snaží to negatívne/zlé prežiť. Raz za pár desaťročí sa náš národ zobudí, uskutoční sa veľká spoločenská zmena a zas sa uľahne na spánok:). Prípadne sa stane to čo v 90-tych rokoch, že ľudia v eufórii očakávali zmenu k lepšiemu a o pár rokov zistili, že zmena k lepšiemu sa aj uskutočnila, ale väčšinou nie v ich prospech, ale v prospech určitých skupín/jedincov. Symbolicky by sa dalo povedať, že zatiaľ čo si zobúdzajúc sa po spánku pretierali oči očakávajúc v eufórii , že ich sny sa naplnia, využili určitý ľudia chaos, ktorí tu bol hlavne vo svoj prospech (prostriedky, ktoré nato použili nemuseli byť vždy zákonné) a nie v prospech spoločnosti. Veľa ľudí je potom z takého vývoja udalostí sklamaných a apatických a radšej sa znova "uľahnú k spánku", takýchto ľudí poznáme napr. podľa vyjadrení "aj tak nič nezmením" a pod.. Na jednej strane môže byť takáto reakcia pochopiteľná keďže každá skúsenosť formuje naše názory a keď máme s niečím negatívnu skúsenosť, tak sa tomu snažíme v budúcnosti vyhnúť (zmena mi nepriniesla veľa pozitív, priniesla mi skôr negatíva, tak načo niečo meniť), na druhej strane môže uvedená skutočnosť slúžiť ako ponaučenie, že nikdy nemáme očakávať, že niekto za nás urobí niečo pozitívne pre nás, ale sami musíme byť aktívny v procese zmeny. Uzatvoriť sa do svojho sveta a starať sa iba o seba, svoju rodinu či známych nie je východisko, treba sa zaujímať i oto čo sa deje okolo nás i keď sa nás určitý jav nemusí priamo negatívne dotýkať.

     Tretím faktorom, ktorý pomáha znižovať mieru korupcie sú rôzne nástroje, ktoré môže aplikovať hlavne štát. Nato, aby nástroje boli účinné však treba úprimnú snahu o odstránenie korupcie. Na Slovensku už desiatky rokov bojujeme navonok s korupciou, ale výsledok je rozporuplný. Ako sa vraví kde je vôľa tam je cesta a keď nie je vôľa niečo realizovať, tak nemá zmysel ani vymýšľať prostriedky pre boj s korupciou, ktoré potom slúžia skôr ako "marketingový nástroj", ktorý má za cieľ vyvolať dojem boja proti korupcii. Nemyslím si, žeby práve s nástrojmi boja voči korupcii bol problém, i u nás bolo zavedených do praxe veľa nástrojov, ktoré mohli byť účinné, veľmi dôležitá je však ich implementácia a tá súvisí už so spomenutou vôlou korupciu riešiť, bez nej ani tie naúžasnejšie nástroje boja proti korupciu nebudú účinné.