Zlepšujem sa, teda som
V tomto príspevku by som sa bližšie venoval jednoj zo základných túžob človeka a to túžbu po zlepšovaní sa. Pod túžbou po zlepšení si nemožno iba predstaviť technický pokrok, ale možno sa s ňou stretnúť pri každodennom živote človeka ako napr. zlepšiť sa vo varení, v cudzom jazyku, vo vzťahu, či iných oblastiach. Táto téma je zaujímavá aj pre nás Slovákov z dôvodu nášho spoločenského prostredia/myslenia.
V podnikaní môže byť uvedená túžba hnacím motorom, ktorý posunie firmu na vyššiu úroveň. Veľmi zaujímavo sa venuje uvedenej téme Anthony Robbins (www.tonyrobbins.com), ktorý v jednej zo svojich kníh použil termín "CANI" (Constant And Never-ending Improvement), voľne preložené ako neustále nikdy nekončiace zlepšovanie sa. A. Robbins rozvinul uvedený akronym pod vplyvom Dr. W. Edwardsa Deminga. Dr. Deming je považovaný za jedného z lídrov, ktorý priniesol a rozvinul myšlienku kvality do Japonska. Jej podstatou bolo, že každý jedinec a organizácia sa zaviaže k neustálemu sa zlepšovaniu, cieľom bolo pomôcť povojnovému Japonsku (po 2 sv. vojne) dosiahnuť ekonomický úspech. Japončina má výraz pre "neustále a nikdy nekončiace sa zlešpovanie" a to slovo "Kaizen". Kaizen je odvodený z japonských slov Kai a Zen, kde "kai" znamená zmenu a "zen" znamená dobrý. A. Robbins nechcel použiť výraz "Kaizen" pretože to bolo japonské slovo, ale vytvoril americké slovo, ktorého význam je ten istý (CANI = Constant And Never-ending Improvement). Podstata je v tom, že keď sa zlepšíme každý deň iba o malý kúsok, dosiahneme v dlhšom časovom horizonte veľké zlepšenie (majstrovstvo). Častokrát je pre nás frustrujúce, ak sa zlepšujeme v niečom pomaly, hoci keď sa zlepšíme každý deň o čo i len 1 %, za sto dní sa zlepšíme o 100%, nehovoriac o tom, že častokrát nás to, že nevidíme výsledok zlepšenia hneď odrádza od samotného zlepšovania sa. Povieme si "načo sa tomu venujem, keď aj tak žiadne zlepšenie nevidieť" a niekedy to aj vzdáme.
Podobne aj v podnikaní, nie vždy vidíme výsledky našej snahy hneď, ale ak vytrváme vo svojej činnosti a budeme na svojej firme stále pracovať, i keď sa nám môže zdať, že sa zlepšujeme iba pomaly, z dlhodobého hľadiska dosiahneme významné pokroky. Niekedy proste potrebujeme urobiť krok vzad, aby sme videli danú situáciu z celku a nielen jej časť. To nám pomôže prejsť zo stavu frustrácie ("ide to pomaly") do stavu hrdosti na naše konanie keď si uvedomíme pokrok, ktorý sme za celý čas urobili, kam sme sa posunuli a kam sa ešte môžeme posunúť ak vytrváme vo svojom konaní.
Na začiatku som spomenul, že táto téma je špecificky zaujímavá pre nás Slovákov. Častokrát sa spomína ako jedna z čŕt nás Slovákov závisť. Či už sa jedná o klasickú závisť keď si sused kúpil luxusné auto a pod., alebo o spôsob myslenia veľa ľudí v určitých situáciách v zmysle porekadla "Zdochla mi koza, nech zdochne aj susedovi". To, že reagujeme na situáciu keď má niekto viac majetku/vyšší spoločenský status ako my, či sa má lepšie ako my je prirodzené, závisí však od toho aká tá reakcia je. Ak sa necháme pohltiť iba závisťou, tá ešte nikomu nepriniesla zlepšenie situácie a škodoradosť ("Zdochla mi koza, nech zdochne aj susedovi") tiež Vám Vašu kozu už nevráti:). Proste ak závidíme niekomu, že sa má lepšie, treba si v prvom rade uvedomiť prečo, napríklad viac pracuje (pracuje celé dni), či podniká (je logické, že čím je vyššie riziko, tým je vyšší aj zisk alebo strata:)). Netreba sa zato hanbiť, závisť je ľudská vlastnosť, len sa netreba ňou nechať ovládnuť, dokonca závisť môže byť štartérom pre naše zlepšenie sa a tým aj zlepšenie našej situácie. Avšak závisť ako taká našu situáciu nezlepší, ani škodoradosť, tešenie sa z nešťastia/neúspechu druhých je krátkozraké. Naopak ak potom čo si nás sused kúpi luxusné auto, budeme na sebe pracovať, aby sme si aj my také mohli kúpiť, môže byť prvotný impulz (závisť) v konečnom rade pre nás prospešný. Podľa mňa by nášmu národu naozaj veľmi pomohlo, ak by sme neostali iba pri závisti, ale ak už chceme reagovať na situáciu ak sa má niekto lepšie ako my, nech je to činnosťou ktorá prinesie zlepšenie našej vlastnej situácie, lebo len naša aktivita nám môže zlepšiť našu situáciu. Ak ostaneme iba pri závisti, tak tá našu situáciu nikdy nezlepší a potom namiesto radosti z jazdy na našom novom luxusnom aute sa akurát tak budeme tešiť z nešťastia/neúspechu iných...
Predstavte si situáciu, keď väčšina nás Slovákov by namiesto závisti majetku/úspechu "suseda" (iných ľudí), začala na sebe pracovať, zlepšovať sa, aby raz ten majetok/úspech sami dosiahli. Osobne som presvedčený, žeby to bolo pre nich nielen prínosné, ale že by požadovaný úspech/majetok dosiahli, nehovoriac o tom, že by to bolo veľmi prínosné pre našu krajinu:).